MTB expedícia - OMIL 2025

Cieľom MTB expedície OMIL 2025 boli hory na severnej Morave, konkrétne Moravskoslezské Beskydy, Hostýnsko-vsetínska hornatina a Javorníky. Čakali nás horúce dni v sedle našich bikov.

Klasicky sme sa stretli na stanici v Trnave (Janko pristúpil v Piešťanoch) a s jedným prestupom sme vystupovali na stanici v Čadci. Vrchol prvého dňa mal byť výšľap na Lysú horu. Najprv sme asfaltkou vyšli k zaujímavosti, ktorou sú kamenné gule Megonky. Pokračovali sme Kysuckou magistrálou a stúpali sme na hrebeň až na Muřinkový vrch.

Tu je pekná kaplnka, zdroj vody a miesto na oddych. Tu sme sa občerstvili a dali si niečo pod zub. Hrebeňom sme pokračovali po červenej značke, obišli sme Malý Polom až na Bílý kříž. Prechádzali sme množstvo potokov kamenisto-koreňovým chodníkom. Pri chate Sulov sme si dali prvé pivá, polievku a aj nejaký silnejší "energetický" nápoj. Modrou značkou sme prešli na začiatok červenej značky vedúcej na Lysú horu. Zakrátko sme prišli na asfaltku, ktoru sa dá vyjsť na Lysú horu. Tu sa náš peletón poriadne natiahol a na konci sme sa viacerí dosť trápili v úmornom teple. Pivo a radler na Lysej hore nás zachránil. Po potrebnej prestávke sme sa pustili dolu, ale zmenenou trasou. Lesnou cestou sme zišli až do Masarykovho údolia. Hneď sme sa napojili na lesnú cestu značenú zelenou značkou. Posledným výšľapom sme vyšli na hrebienok, odkiaľ sme sa kochali výhľadmi. Prešli sme okolo dreveného kostola Panny Marie Pomocnice křesťanů a dorazili sme cieľa, na chatu Charbulák. Dali sme si zaslúžené pivko, večeru, pozreli sme videá z predchádzajúcich expedícií a ešte aj výborný futbal.

Druhý deň sme po výdatných raňajkách opustili peknú chatu a pustili sme sa po žltej značke celkom náročným chodníkom cez les. Po ceste sme obišli vodnú nádrž Šance a pokračovali sme lesnou cestou, ktorá je zároveň cyklocestou. Prvou zastávkou na občerstvenie bola krčma alebo bufet pri hoteli Martiňák. Čakalo nás stúpanie na Pustevny. Pred poslednou tretinou výstupu sme sa rozdelili. Jedna skupina pokračovala cyklocestou, ktorá sa pripojila na štátnu cestu a druhá skupina sa vydala po červenej značke lesnou, skalnatou cestou až na Pustevny, kde sme sa všetci stretli.

Tu sme si dali obed a prestávku. Po obede sme sa zaradili do davu stúpajúceho na hrebeň. Prešli sme cez Radegast a Radhošť, kde sme nakukli do kaplnky sv. Cyrila a Metoda. Po chvíli sme sa napojili na cyklocestu klesajúcu do Rožnova. Ešte sme si dali prestávku na chate Mir. V Rožnove sme sa napojili na cyklocestu vedúcu popri rieke Rožnovská Bečva. Po chvíli sme sa opäť rozdelili na dve skupiny - jedna pokračovala popri rieke a druhá, silnejšia sa vydala na hrebeň. Pohodáci si dali niečo pod zub v Prostrednej Bečve a vybrali sa na kúpačku vo vodnej nádrži Horní Bečva. Silná skupina šliapala hrebeňom Vsetínskych vrchov, Obe skupiny sa stretli na chate Súkenická, kde sme po večeri a pivku, zostali na noc.

Posledný deň začal zaujímavo. Najprv sme večnosť čakali na zaplatenie pobytu a krátko po štarte ma chlapci upozornili, že nemám batoh na chrbte. Veru ponáhľali sme sa a batoh zostal na lavičke. Martin sa obetoval, rýchlo to otočil a batoh preniesol. Za odmenu sme sa o chvíľu zrazili, naštastie bez následkov.  Pokračovali sme po červenej značke lesnými cestami a trailami. V sedle pod Lemešnou sme sa napojili na cestu vedúcu na Kasárne. Peletón sa roztrhal a na konci som zostal ja a Libor. Urobil som ďalšiu chybu a pokračoval som červenou značkou, smer Veľký Javorník. Na vrchu zjazdovky sme s Liborom zistili, že Kasárne sú pod nami. Libor len lakonicky povedal, že dnes nemám svoj deň.  Zišli sme zjazdovkou ku chate, kde nás čakalo pivo. Z Kasární sme sa žltou značkou napojili na hrebeň Javorníkov a užívali si jazdu hore-dole Javorníkmi. Pred Malým Javorníkom sme sa zastavili v bistre Vintrovka, kde sme si dali oslavné vínko a stretli sme ďalších Trnavčanov. Hrebeňom sme prešli na Kohútku, kde sme mali občerstvenie.

Bolo tam veľa ľudí a čo najrýchlejšie sme vypadli. Martin navrhol zmenu trasy a vrátili sme sa na Portáš. Odtiaľ sme sa modrou značkou napojili na Maríkovský trail. Očakávali sme zaujímavý trail a to aj bol. Týmto trailom prešiel asi jeden človek za celý rok. Trápili sme sa na zle priechodnom chodníku a Libor k tomu stratil mobil. Rozdelili sme sa na niekoľko skupín. Najrýchlejší boli dávno vpredu a ďalšia skupina sa rozdelila na hľadajúcich mobil a ďalších hľadajúcich cyklocestu. Všetci sme našli cyklocestu vedúcou do Hornej Maríkovej. Po skupinách sme rýchlo a zbesilo zbehli na vlak do Považskej Bystrice. Vlakom sme sa presunuli do Trnavy a následne na Vinohradnícky festival do Linča.

Každá OMIL expedícia je jedinečná a skvelá, hlavne vďaka výbornej partii. Tentokrát sme prešli pekné Moravskoslezske Beskydy.