Kungsleden 2025

Pali mal dlhoročný plán prejsť na bežkách časť legendárnej trasy vo Švédsku - Kungsleden. Kungsleden, alebo po slovensky Kráľovská cesta, je trasa vedúca za polárnym kruhom na severe Laponska. Dali sme dohromady partiu statočných chlapov a išlo sa. Plán bol prejsť severnú časť cesty.

Najprv trochu logistiky. Dostať sa na sever Laponska vo Švédsku chvíľu trvá. V sobotu ráno sme sa presunuli autami na letisko Schwechat vo Viedni. Tam sme museli úspešne a bez problémov odovzdať do prepravy zabalené lyže a ťažké batohy. Pred odletom sme sa rozdelili na 2 skupiny - jedna využila služby VIP salónu a druhá bežné reštaurácie. Dobrá nálada vydržala aj počas letu. Po prílete sme si na letisku v Štokholme dali niečo pod zub a odložili sme vaky na lyže do úschovne. Počkali sme si na nočný vlak a pokračovali sme v nekonečnom cestovaní do Abiska.

Vo vlaku sme utužovali tímový duch spolu s ďalšími cestujúcimi. S blížiacim sa večerom sme sa učili, ako upraviť kupé na kupé so šiestimi lôžkami. Všetko sa podarilo a uložili sme sa na zaujímavú noc. Ráno sme po rýchlej a jednoduchej očiste išli na kávičku a nejaké raňajky vo forme energetickej tyčinky. Vtedy sme zistili, že na stanici Älvsbyn trčíme už nejakú dobu. Boli z toho 3 hodiny a ďalší čas sme stratili v stanici Boden, kde sme museli prestúpiť na náhradný vlak z Luley. Do Abiska, konkrétne stanice Abisko turiststation, sme dorazili s 5-hodinovým meškaním. Už vtedy sme vedeli, že nás čaká večerná, až nočná  etapa. 

S radosťou sme vypadli z vlaku a hneď sme skočili na bežky. Počas ďalších dní sme sledovali typické značenie pre Kungsleden - červený kríž na tyči.

Spočiatku sme išli celkom ľadovým chodníkom cez brezový, riedky les. Po západe slnka sme šliapali stopou po zamrznutom jazere Ábeskojávri. Po skupinách sme prišli na chatu Abiskojaure. Chaty vo Švédsku sú vlastne jedna alebo viac jednopodlažných budov, Toalety sú drevené kadibudky a voda sa berie z blízkeho potoka. V chate sú plynové variče a drevo do piecky. Kúri sa drevom v pieckach a výnimočne v plynových kachliach. Každý pred odchodom musí pripraviť drevo, nanosiť vodu, umyť všetky riady a urobiť poriadok, aby ďalší turisti, ktorí prídu unavení a uzimení, mali všetko pripravené. My sme si pripravili neskorú večeru z lyofilizovaných potravín. Takúto potravu sme mali počas všetkých dní na raňajky a večeru. Prvý deň sme prešli necelých 14 km.

Druhý deň bol zo začiatku veľmi pekný. Plán bol prejsť z Abiskojaure na chatu Tjäktja. Prechádzali sme širokým údolím s riedkym lesom. Pred príchodom na chatu Alesjaure sa počasie výrazne zhoršilo. Začalo silno fúkať a pridalo sa sneženie.

Boli sme radi, že sme prišli na chatu a mohli si odpočinúť. Počasie sa ďalej zhoršovalo, ale my sme sa predsa vybrali na druhú časť etapy. Po necelom kilometri nás chlapík na skútri zastavil a radil nám vrátiť sa späť. Dali sme na radu skúseného, miestneho chlapíka a vrátili sme sa na chatu Alesjaure. Tu sme sa stretli s Anne Marie, ktorá bola jednou z personálu. Anne Marie nám našla miesto na chate, dala vedieť na chatu chatu Tjäktja, že neprídeme. Za to sme ju počastovali domácou hruškovicou. Prekvapilo nás, že ňou vôbec nezatriaslo . Ubytovali sme sa a keďže sme nevedeli naštartovať plynové kachle, prišla Anne Marie a vyriešila problém. No a potom začala párty. Anne Marie nám spievala švédske alebo sámske piesne, pričom Guľko jej kontroval s našimi, ľudovými piesňami. Každú pieseň sme zapili nejakou domácou "špecialitou".

Pridal sa Rob z holandskej partie, ktorý tiež priniesol niečo kvalitné. Keď sme všetko vypili a zaspievali, Anne Marie urobila šnúru cez dve postele, dala päť zhybov a odišla. Predpoveď na ďalší deň nebola vôbec priaznivá. Druhá etapa mala skoro 25 km.

Predpoveď sa naplnila a fučalo a snežilo ešte viac ako deň predtým. Tipovali sme, kedy sa to trochu ukľudní a budem môcť vyraziť. Padlo rozhodnutie, že na poludnie vyrážame. Zakukli sme sa, nasadili lyžiarske okuliare a vyrazili sme do fujavice. Celá trasa je dobre značená, tak sme aj vo fujavici videli, kadiaľ vedie stopa. Pekne v rade za sebou sme prišli bezpečne na chatu, ktorá je malá a je tvorená len jednou budovou pre turistov. Miesto sme mali rezervované, ako na všetky chaty. Nasledoval každodenný rituál - ubytovať sa, prezliecť sa do suchého a urobiť si večeru. Po večeri sme sa uložili  do trojposchodových postelí. Nemali sme čo vypiť, pretože "hentá Švédka" nám všetko vypila.   Etapa bola krátka, len necelých 13 km.

Ďalší deň začínal stálym snežením a vetrom. Naštastie to nebolo také zlé, ako predchádzajúci deň. Po raňajkách sme traja museli ísť pre vodu. No bola to makačka, pretože sme v hlbokom snehu museli prejsť hodný kus k potoku. Tak sme pracne naplnili dve veľké bandasky, ktoré sme museli dotiahnuť na chatu. Na chate sme sa museli prezliecť, pretože sme boli kompletne spotení, ako keby sme prešli pol etapy. Na chate sme čakali, tak ako ostatní, kto vyrazí prvý a bude raziť stopu. Nakoniec sme nevydržali a boli sme prví my. Guľko na špici nasadil "radlicu" a razil stopu ako ratrák. Celkom rýchlo sme v náročných podmienkach dorazili do sedla Tjäktjapasset vo výške 1120 m. Nasledoval obávaný zjazd, pretože sme museli klesnúť o 200 výškových metrov v hlbokom snehu. Po pár pádoch sme bezpečne zjazdili do údolia. Dlhým údolím sme prišli na chatu Sälka. Tu sme si dali prestávku, kedy sme sa najedli a usušili sme si veci.

Po prestávke sme pokračovali až do cieľa etapy, na chatu Singi. Etapa bola dlhá necelých 25 km.

Ďalší deň sa opäť zmenilo počasie. Ráno bolo teplo, nad nulou. To spôsobovalo, že sa nám sneh lepil na lyže a lyže sa nekĺzali. Bolo to niekedy frustrujúce a zvažovali sme, či nepôjdeme pešo s lyžami na batohoch. Snehu bolo málo a trčalo veľa kameňov. Predtým ako sme prišli na chatu Kaitumjaure, sa kvalita snehu mierne zlepšila. Na chate Guľko vykúzlil skvelý obed a Pali našiel ešte zvyšky hruškovice. Cítili sme sa ako v michelinskej reštaurácii. Studenú chatu Guľko vykúril tak, že sa nám nechcelo odísť. Podľa predpovede sa zdvihol silný vietor, ktorý nás neodradil. Na konci etapy nás čakal divoký zjazd na chatu Teusajaure. Niektorí borci zašli hodne ďaleko a niektorí sme radšej svah zošliapali. Na chate mali obchod, kde sme si kúpili pivo a využili sme aj saunu. Bolo nám sveta žiť. 

Posledný deň putovania sme museli prejsť cez veľké jazero Teusajaure. Jazero bolo zamrznuté, takže sme bezpečne prešli na druhý breh a stúpali sme až do výsky 900 metrov na krásne, biele pláne. Užívali sme si slnko a pohodový pochod. Trochu nám začínalo byť ľúto, že to už končí.

Pred chatou Vakkotavare nám čakal znovu strmý zjazd. Poučení z predchádzajúceho dňa sme  to bezpečne zišli alebo zošliapali až ku chate. Tu sme sa všetci tešili, že sme celú trasu bez problémov prešli. Pali, Vlado a Janko si išli ešte zabežkovať na jazero, lebo mali málo.  Pri chate je zastávka autobusu, ktorý nás odviezol do Gällivare. Začala cesta domov. Najprv autobus, potom večera a zabíjanie času v Gällivare. Nočným vlakom do Stockholmu a prechádzka po meste.

Poslednou časťou skladačky bol let do Viedne a autom cesta domov. Všetko dobre dopadlo a konečne sme boli doma.

Kungsleden alebo Kráľovská cesta je turistická trasa na severe Švédska dlhá 467 km. Chodí sa v lete a aj v zime na bežkách alebo aj na skiaploch. Turisti si nesú stravu so sebou, aj keď na niektorých chatách sa dá niečo kúpiť. Ubytovanie je možné v chatách Švédskej turistickej asociácie, pričom veľa turistov využíva spanie v stanoch na vyhradených miestach, a to aj v zime. My sme si niesli veci v batohoch, ale veľa turistov si ťahá malé sánky. Počas pochodu sme mali všetky možné druhy počasia od polojasna až po silný veitor a sneženie. Partia bola vynikajúca, ktorá nemala žiadne problémy. Bolo veľa zábavy, ale podali sme aj slušné športové výkony. Celá expedícia mala všetko a dopadla na výbornú.