Grossvenediger a Hochalmspitze - 12.-16.9.2015
Po roku prakticky v ten istý deň sme sa vrátili do pohoria VendigerGruppe a chceli sme vystúpiť na Grossvenediger. Minulý rok sa nám to nepodaril kvôli zlému počasiu. Bol čas "zvesiť pytel" :) Pôvodný plán sme museli čiastočne upraviť opäť kvôli počasiu a nakoniec sme urobili dva parádne výstupy.
Prvý deň - 12.9.2015, výstup na chatu Defreggerhaus
Po príjazde do obce Hinterbichl sme museli nechať auto na platenom parkovisku, pretože všetky parkovacie miesta v obci boli obsadené. Dohodli sme si taxík na chatu Johannishütte a ušetrili sme ľ hodiny šliapania po šotolinovej ceste. Po neskorom obede sme vyrazili na chatu Defreggerhaus, kde sme sa po 2 hodinách zložili v slušne obsadenom lágri.
Minulý rok sme boli v lágri úplne sami. Po večeri sme si ako obvykle na tejto chate precvičili viazanie uzlov. Budíček sme si nenastavili veľmi skoro, pretože sme vedeli, že počasie má byť ráno dobré.
Druhý deň - 13.9.2015, výstup na Grossvenediger
Ráno sme sa zobudili medzi poslednými a kopec ľudí už bol na ceste k vrcholu. Urobili sme si raňajky a vyrazili sme tiež. Počasie bolo perfektné, modrá obloha a ďaleké výhľady. Po krátkom výstupe na mieste, kde sa lanové družstvá naväzujú na lano, sme takisto urobili lanové družstvo a začali sme stúpať hore po ľadovci. Po tohtoročnom teplom lete bol ľadovec riadne potrhaný a trhlín bolo viac ako dosť. Našťastie boli celkom čitateľné a pár kritických úsekov sme vždy bezpečne prekročili.
Slniečko svietilo a prakticky nefúkal žiaden vietor. To sa zmenilo celkom dramaticky, keď sme vystúpili do sedla Rainertörl (3421 m n.m.). Tu začal fúkať prudký a hlavne studený vietor. Ten nás prevádzal na celom zvyšku výstupu a aj zostupu, pokým sme znovu nezostúpili pod sedlo. Posledných 200 výškových metrov nám dalo zabrať, ale úspešne a bezpečne sme vystúpili na vrchol Grossvenediger (3666 m n.m.), ktorý je 4. najvyšší vrch Rakúska. Po chvíľke strávenej na vrchole, kde Tomáš plnil funkciu fotografa skoro pre všetkých, ktorí vystúpili v rovnakom čase ako my, sa zatiahlo a čoskoro sme nevideli už skoro nič. Bol čas na zostup, ktorý bol v hmle a nízkej oblačnosti až po sedlo Rainertörl .Nižšie to už bolo lepšie ako s viditeľnosťou, tak aj s vetrom. Na chate Defreggerhaus sme sa trochu najedli, pobalili všetky veci a išli dolu na Johannishütte, kde sme strávili druhú noc.
Tretí deň - 14.9.2015, presun na chatu Giessenerhütte
Predpoveď na tento deň bola zlá - dažďové prehánky. Vyplnila sa do bodky. Ráno, keď dážď slabol, sme vyrazili dolu k autu. Mali sme šťastie a zostup bol bez dažďa. Následne sme sa presunuli z pohoria VenedigerGruppe do pohoria AnkogelGruppe. Z dediny Malta sme autom stúpali ku vodnej nádrži Gösskarspeicher. cesta to bola veľmi zaujímavá, dlhá a nabrali sme dosť výškových metrov. Peter to perfektne odšoféroval a už nás čakalo len 1,5 hodiny šliapania na chatu Giessenerhütte.
To sme dostali láger len pre nás, dobrú večeri po počiatočných problémoch s objednávaním :) zahrali sme si karty a išli sme dosť skoro spať, pretože budíček bol nastavený na 4:30.
Štvrtý deň - 15.9.2015, výstup na Hochalmspitze
Po skorom budíčku a rýchlych raňajkách sme za svitu čeloviek stúpali ku "kráľovnej Vysokých Taurov", ako volajú Hochalmspitze (3360 m n.m.). Pôvodne sme chceli ísť hore feratou Detmolder Steig (obtiažnosť max. C) a zostupovať cestou Rudolstädter Steig. Nakoniec sme to urobili v opačnom smere, pretože sme minuli odbočku a stúpali sme priamo hore. Celá oblasť je plná obrovským balvanov a na vrchol treba prekonať 1000 výškových metrov. Dosť nám dal zabrať hlavne výstup po strmom ľadovci pod Steinerne Mandln. Tu sme obúvali mačky a čakan nám veľmi poslúžil. Tomáš to dal bez mačiek, pričom testoval tvrdosť špíc topánok. Po ľadovci sme išli kúsok po ferate, ktorá nebola technicky náročná. No a ďalej to boli preliezačky po hrebeni. Vrchol bol stále dosť ďaleko a výstup pripomínal nekonečný výstup na Slavkovský štít v Tatrách.
Celý výstup fúkal veľmi silný nárazový vietor a museli sme si dávať veľký pozor, aby nás nesfúkol z hrebeňa. Na samotnom vrchole sme sa zdržali veľmi krátko, pretože vietor bol veľmi nepríjemný a výhľady absolútne žiadne. Nasledoval náročnejší zostup feratou Detmolder Steig. Niektoré pasáže boli dosť exponované a hlavne vrchné úseky zasnežené, ale lano nebolo pod snehom. Nebezpečný úsek ľadovcom sme obišli pravdepodobne novšou trasou feraty. Bezpečne sme zišli do sedla Winkelscharte a odtiaľ už len po kamennom chodníku späť ku chate. Pôvodný plán bol zostúpiť k autu a pokračovať domov. Boli sme však veľmi unavení a po telefonátoch domov sme sa rozhodli zostať ešte jednu noc a domov ísť až nasledujúci deň.
Piaty deň - 16.9.2015, zostup k autu a návrat domov
Vstávali sme o 5:00 a po bohatých raňajkách sme zostúpili k autu a nasledoval dlhý zjazd do údolia Maltatal. Pri fotogenických vodopádoch sme si urobili krátku fotopauzu a potom už len frčali domov.
Tento rok sme konečne vystúpili na Grossvenediger. Tento výstup je veľmi vhodný ako prvá ľadovcová túra, pretože nie je technicky náročná, ale zároveň je vhodná na tréning na pohyb po ľadovci. Výstup na Hochalmspitze bol kombináciou všetkého čo obsahuje skutočný alpský výstup - výstup na chatu pekným lesom, pochod kamenným chodníkom, prechod strmého ľadovca a nakoniec náročná hrebeňová zaistená cesta. Kto má rád náročné výstupy, niekedy v náročných klimatických podmienkach, aké sme mali my, tak nebude sklamaný.
Účastníci expedície:
Dušan a Tomáš Gažo
Peter Bedej
Martin Bejda - nový člen klubu
Fotogaléria s popisom fotografií:
https://plus.google.com/photos/105997985721072851518/albums/619985679272...
- Log in to post comments
