Záver skialpovej sezóny v Pitztali

Skialpová sezóna 2023/2024 sa blížila ku koncu a bolo treba ju ukončiť niekde, kde som nebol a hlavne kde je ešte sneh. Vlado navrhol Pitztal, kde Ema chcela vyjsť na druhú najvyššiu horu Rakúska a to bolo aj pre mňa zaujímavé.

V piatok na poludnie sme sa vydali na dlhú cestu do Pitztalu. Po dlhej ceste sme dorazili do St. Leonhard im Pitztal a ubytovali sme sa v príjemnom penzióne. Nasledovala večera a nová hra Vláčiky.

V sobotu sme sa presunuli ku lanovke Gletscherexpress a postavili sme sa do rady, najprv do lístok pre skialpinistov a potom do rady na lanovku. Stihli sme prvú lanovku a už sme vystupovali v lyžiarskom stredisku. Zlyžovali sme ku lanovke Mittelbergbahn. Tou sme sa vyviezli a zlyžovali ku sedlu Mittelbergjoch (3166 m). Odtiaľ sme strmším svahom zlyžovali na dno ľadovca Taschachferner. Odtiaľ sme stúpali do bezmenného sedla pod vrcholom. Na svahu sme mali prvý konflikt s horským vodcom, ktorý ťahal skupinu na lane krížom cez klasickú stopu. V sedielku sme vymenili lyže za mačky a čakan. Mixovým hrebienkom sme stúpali na vrchol. Na kľúčovom mieste sme mali ďalší konflikt, keď nás nikto nechcel pustiť hore. V každom prípade sme bezpečne nakoniec vystúpili na druhý najvyšší vrchol Rakúska - Wildspitze (3768 m). Vlado nám ukázal všetky okolné vrchy a pohoria.

Po tradičných fotkách sme sa vydali na zostup, kde nastal ďalší konflikt. Zase sme stáli v rade, pretože horskí vodcovia sa tlačili hore. My sme im vysvetľovali, že na vrchole je málo miesta a oni nám vysvetľovali, že majú smerom hore prednosť. Škoda, že chvíľu predtým to bolo inak. V každom prípade sme rezignovali a počkali sme si na chvíľu, keď sa mohli bezpečne zostúpiť. V sedielku sme naskočili do lyží a pustili sme sa dolu na ľadovec. No lyžovačka to nebola nijak úžasná. Najprv trochu krusta a potom na pekne položenom svahu bol už totálne rozjazdený, sadnutý prašan. Pred výstupom do sedla Mittelbergjoch sme si dali prestávky a slnko nás spaľovalo. Zo sedla sme sa spustili k lanovke Mittelbergbahn a dali sme si jednu jazdu po zjazdovke. Bola to výborná jarná lažovačka. Presunuli sme sa k lanovke Wildspitzbahn, ktorá končí na vrchole Hinterer Brunnenkogel (3438 m). Náš lístok síce nedovoľoval využiť túto lanovku, ale Ema to vybavila u vlekárov. Na vrchole je pekná vyhliadka, odkiaľ je vidno široko-ďaleko. Výborne sme si zalyžovali a pred jazdou lanovkou dolu na parkovisko smne si dali na terase kávičku. Nasledovala séria - lanovka, parkovisko, príjazd na penzión, príprava večere. Navyše sme sa poprechádzali po blízkom okolí a obdivovali sme kone, jazierko a všetko naokolo. Po večeri sme si opäť zahrali hru Vláčiky.

V nedeľu sme uvoľnili apartmán a presunuli sme sa znovu na známe parkovisko. Tentokrát sme si vybrali cieľ - vrchol K2 (3253 m). Po zvyškoch snehu na zjazdovke z lyžiarskeho stredika Rifflsee sme stúpali k jazeru Rifflsee. Párkrát sme lyže aj prenášali. Prešli sme aj pre hladine jazera, a keď sme sa vracali tou istou cestou, tak sme sa skoro preborili. Veľkým teplom sa už ľad začínal rozpúšťať.

Dlhým stúpaním dolinou sme vystúpali až ku ľadovcu Mittlerer Löcherferner. Postupne sme vystúpali do bezmenného sedla, odkiaľ bolo treba vyjsť bez lyží pár desiatok výškových metrov ku krížu na vrchole. Pofotili sme sa s ostatnými skialpinistami. Na rozdiel s Wildspitze tak na tejto túre a vrchole bolo asi len 10 ľudí.

Lyžovačka po ľadovci bola skvelá. Užili sme si dobrý, zmäknutý firn. Bohužiaľ to sa zmenilo k horšiemu po opustení ľadovca. Teplo zmenilo sneh na mäkkú kašu, ktorou sa veľmi zle a ťažko lyžovalo. Našťastie sme bez ujmy prišli späť k jazeru. Po zjazdovke a zvyškoch snehu sme sa vrátili na parkovisko. V letnom teple sme sa "nalodili" a vydali sa na cestu domov. Pri Innsbrucku bolo neskutočných 30,5 stupňov C, čo nás utvrdilo, že záver sezóny je tu.

Pitztalské Alpy sú nádherné a vďaka lanovkám aj veľmi populárne, takže sa treba na to mentálne pripraviť. 

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/yJnajA8q5R7qeYeo8