MTB expedícia - MAMIL 2021 Východ Slovenska

Partia sa konečne dala dohromady, dohodla sa na vhodnom termíne a mohla vyraziť na MTB dobrodružstvo na východ Slovenska. Celková trasa viedla zo Stakčína do Popradu, pričom sme prešli pohoria Bukovské vrchy, ktoré sú súčasťou NP Poloniny, Nízke Beskydy, popri Čergove a nakoniec Levočské vrchy. Etapové mestá boli Medzilaborce, Bardejov a Stará Ľubovňa. Názov expedície bol MAMIL 2021 (Middle Age Man In Lycra).

21. júl 2021, Stakčín - Medzilaborce, dĺžka 75 km, stúpanie 1700 m

Prvému dňu expedície predchádzal zaujímavý, dlhý presun vlakmi na trase Trnava - Humenné - Stakčín. Naložili sme bicykle a po socializácii sme sa snažili trochu pospať, ako sa dalo. Niektoré kreácie na sedadlách boli zaujímavé, ba priam neuveriteľné. 

Po príchode osobného vlaku do Stakčína sme museli prečkať dážď, keďže sme nechceli zmoknúť hneď na začiatku etapy. Predpoveď veštila zlepšenie počasia, tak sme si chvíľu počkali. Po pár sto metroch sme zúfalo hľadali miesto, kde nám dajú kávu a tiež sme potrebovali doplniť vodu. Káva sa našla na benzínke a voda pri chráme Svätej trojice. Netrpezlivo sme vyrazili smer vodná nádrž Starina.

Starina je najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku, zároveň je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe. Nachádza sa v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina, v katastri obce Stakčín. Je vybudovaná na hornom toku rieky Cirocha v Bukovských vrchoch, na území Národného parku Poloniny.

Za priehradou sme stúpali do osady Ruské a ďalej do hraničného Ruského sedla. Cestou sme sa zastavili pri pomníku sovietskym vojakom. V Ruskom sedle sme si dali prestávku pri rozhľadni a s naplnenými žalúdkami sme sa pustili dolu na poľskú stranu. Cyklocestu sme opustili, keď sme odbočili na starú, asfaltovú cestu do Solinky. Zo Solinky sme pokračovali do Balnice. Časť trasy sme išli po koľajniciach Bieszczadzkej úzkokoľajky.

Bieszczadzká úzkokoľajka je u nás na Slovensku menej známa. Jej zastávka Balnica sa však nachádza takmer priamo na slovensko – poľskej štátnej hranici asi 1,5 hodiny cesty peši po žltej turistickej značke z obce Osadné.

V Balnici sme mali ďalšiu prestávku, kde sme si pochutili na pive. Od Balnice začal úsek, ktorý bol čisto MTB a možno najkrajší z celej expedície. Sledovali sme červenú značku, ktorá vedie po hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Chodník bol prakticky úzky trail, ktorý bol dobre zjazdný, pretože bol dokonale vyčistený. Dokonalý pôžitok trochu pokazili prudké stúpania, kedy počas stlačenia padali aj tvrdšie slová.  Hlavne posledný výšvih na Vysoký vrch dal poriadne zabrať. Nasledoval krásny úsek prakticky až po Lupkovský priesmyk, ktorý je známy tunelom.

Lupkovský tunel je železničný tunel medzi Palotou a Łupkówom na trati Michaľany – Łupków. Počas I. svetovej vojny bol v zime 1914 tunel zavalený ustupujúcou rakúsko-uhorskou armádou, v roku 1939 bol znefunkčnený poľskými ženistami, brániacimi prístup do krajiny Nacistom. Práve Nemci v roku 1943 tunel opravili a využívali trať na prepravu vojenskej techniky na východný front. Pred postupujúcou Červenou armádou však tunel o rok neskôr opäť odpálili a zneprejazdnili. Sovietska armáda v priebehu krátkeho času vybudovala trať sedlom, čím umožnila zásobovanie postupujúcich jednotiek. Trať s tunelom bola v plnom rozsahu obnovená v novembri 1946 a pre dopravu slúžila až do roku 1977, kedy bola ukončená osobná a v roku 1988 aj nákladná preprava. Po rekonštrukcii v rokoch 1995 – 96 bola obnovená aj doprava.

Z Lupkovského priesmyku nasledoval len zjazd do Paloty a príjazd do cieľa prvého dňa, Medzilaboriec. Ubytovali sme sa v hoteli Art Hotel. Nasledovala večera, zhodnotenie dňa a skoré zaľahnutenie do postelí.

22. júl 2021, Medzilaborce - Bardejov, dĺžka 87 km, stúpanie 1336 m

Po kvalitných raňajkách v hoteli sme sa previezli k svetoznámemu Múzeu moderného umenia Andyho Warhola. Prišli sme pred otváracími hodinami, čo však Guľkovi vôbec nevadilo a vybavil nám zrýchlenú prehliadku. Prešli sme si skoro celú expozíciu múzea, kde nechýbali známe Campbellove konzervy.

S miernym zdržaním sme opustili Medzilaborce a išli sme smerom na sever do Čertižského sedla. Spustili sme sa na chvíľu do Poľska  a krajom lúky a lesom, kde bolo veľmi veľa blata, sme znovu vyšli na hrebeň. Jazda hrebeňom nebola také dobrá ako predchádzajúcii deň kvôli popadaným stromov a podmočeným terénom. Prišli sme k rozhľadni Dukla a po ceste sme prišli k známemu Pamätníku a cintorínu príslušníkov 1. československého armádneho zboru.

Pamätník a cintorín príslušníkov 1. československého armádneho zboru je národnou kultúrnou pamiatkou, na cintoríne sú hroby s menami 1 265 padlých bojovníkov. Pod sedlom stojí kamenný pylón (výška 28 m) s monumentálnym súsoším „Vďaka matky sovietskemu vojakovi za oslobodenie“ a obradnou sieňou. Pred pamätníkom bola vysadená „Aleja hrdinov Dukly“. Priamo na štátnej hranici vztýčili na mieste bývalej „Pozorovateľne generála Ludvíka Svobodu“ 49 metrov vysokú vežu.

Cyklocestou sme klesli až na odbočku na obec Krajná Bystrá a Medvedie. Pokračovali sme cez obce Vyšná a Nižná Písaná. Všade okolo nás boli pozostatky jednej z najväčších horských bitiek 2. svetovej vojny - Karpatsko-duklianskej operácie.

Karpatsko-duklianska operácia bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie. Od 8. septembra do 27. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov (Čechov, Slovákov, Rusínov a iných národností – išlo príslušníkov vojenských jednotiek obnovujúcej sa ČSR a medzi nimi okrem Čechov a Slovákov boli aj príslušníci ostatných národností, osobitne Rusínov z Podkarpatskej Rusi a severovýchodného Slovenska).

Obišli sme Údolie smrti, ktoré sa rozkladá medzi obcami Kružlová a Kapišová. V Kružlovej sme si dali pivnú prestávku a opäť sme šliapali smerom na štátnu hranicu. Prešli sme Svidničku, Vápenické sedlo a sledujúc značku Roztockého okruhu sme vystúpali do Kuchtovského sedla. Znovu sme sa prehupli na poľskú stranu a po štátnej ceste sme sa vyšliapli do Polianskeho sedla. Po štátnej ceste sme rýchlo zbehli cez Nižnú Polianku do Smilna, kde sme odbočili na menej frekventované cesty. Po celkom rýchlej jazde sme dorazili do Bardejova, kde sme sa na chvíľu rozdelili na dve skupiny. Paliho skupina išla kúpiť lístky na rýchlik na presun z Popradu domov. Zvyšok partie išiel preskúmať Radničné námestie so známou Bazilikou svätého Egídia. Vo vedlajšej ulici práve otvárali nový podnik - Slovenský pub. Nakoniec sme tam boli medzi prvými hosťami a navštívili sme ich hneď dvakrát. Ubytovali sme sa v penzióne Dolina a po očiste sme sa taxíkom odviezli na večeru. Večer sme sa prešli do centra a skončili sme opäť v Slovenskom pube.

23. júl 2021, Bardejov - Stará Ľubovňa, dĺžka 90 km, stúpanie 1377 m

Po dobrých raňajkách v penzióne sme sa vydali južným smerom po rušnej, štátnej ceste cez Bardejovskú Zábavu. Odbočili sme smerom na Hervatov, ale neišli sme si pozrieť známy drevený kostol. Pred Hervatovom sme odbočili na Richvald a Kružlov. Po ďalšej rušnej ceste sme sa zvrtli opäť smerom na Bardejov, ale po chvíli sme znovu odbočili smerom ku štátnej hranici. Z Kurovského sedla sme prešli do Poľska a prechádzali sme mestečká Muszynka a Tylicz až do obce Powroznik. Tu sme si pozreli drevený kostol.

Najstarší pravoslávny kostol v poľských Karpatoch, totiž pochádzajúci z roku 1600, je kostol sv. Jakuba Menšieho apoštola v Powroźniku.

Popri rieke Muszynka sme prišli do kúpeľného mesta Muszyna, kde sme si urobili obednajšiu prestávku. Pred opätovným prechodom na slovenskú stranu sme si ešte vyšliapali do verejného, kúpeľného parku, ktorý je na vrchu nad mestom. Veľmi pekné miesto bolo plné ľudí, ktorí sa, ako aj my,  kochali pohľadmi z rozhľadne.

Ďalej sme pokračovali popri rieke Poprad až do Malého Lipníka. Za rozstrúsenou osadou Matysová sme stúpali až do sedla Marmon. Po krátkej prestávke sme cez lúku a krajom lesa, sledujúc  žltú značku, vyšli do sedla Hlinská. Po červenej značke sme vyšli na začiatok trailov nad Starou Ľubovňou známych pod názvom Cyklostopy. Dolu sme sa pustili po Vlčej a Srnčej stope. Na samom konci Srnčej stopy Dušan hodil vzorného "papuliaka", takže si odniesol malé šrámy. Vyšli sme si ešte na Ľuboviansky hrad, ale dlho sme sa nezdržali a radšej sme zbehli do centra na dobré pivo. Ešte nás čakal presun do doliny s Ľubovianskymi kúpeľmi. Na konci doliny sme sa ubytovali v penzióne Dinda. Nasledovala klasika - očista, večera, socializácia.

24. júl 2021, Stará Ľubovňa - Poprad, dĺžka 66 km, stúpanie 1351 m

Začiatok dňa bol výživný, keď sme museli prejsť cez vrch do vedľajšej doliny. Rýchly zjazd do dediny Jakubany nám vynahradil prudké stúpanie. V dedine sme sa trochu motali hľadajúc obchod. Nasledoval dlhý výšlap popri Kamenistom potoku až na známe rázcestie v Levočských vrchoch, Malý Václavák.

Odtiaľto to bolo pekné, hrebeňové jazdenie až po ďalšie rázcestie pri Pamätníku SNP.

Jedným z tradičných cieľov výletov do tejto oblasti je pamätník obetiam druhej svetovej vojny nachádzajúci sa pod vrchom Javorina, v nadmorskej výške 1134 m. Tento pamätník stojí na mieste, kde bolo počas slovenského národného povstania nemeckou stíhačkou zostrelené sovietske dopravné lietadlo. Zo 16 ľudí, ktorí sa v stroji viezli, prežili tragédiu iba piati – štyria členovia sovietskej posádky a jeden československý vojak.

Na tomto mieste prišlo k malému nedorozumeniu, keď sa niektorí nechali zlákať pekným zjazdom po žltej značke. Správny smer bol po červenej značke. Stálo nás to trochu nervozity a hlavne pár navyše nastúpaných metrov. 

Väčšinou sme klesali až po križovatku turistických trás. Červenú značku sme zamenili za zelenú značku. Po chvíli sme opustili aj zelenú značku a po cykloceste sme prešli na štátnu cestu do Tvarožnej. Rýchlo sme prešli na štátnu cestu, ktorou sme stúpali do Vrbova. Vo Vrbove bola plánovaná pivná prestávka, ale nenašli sme nič otvorené. Tak sme rezignovali a pokračovali sme po ceste do Žakoviec. Po cykloceste sme išli smerom na skládku, pri ktorej sme odbočili vpravo a prešli sme ponad diaľnicu. Na záver sme zbehli do Popradu a na pešej zóne sme ukončili našu expedíciu dobrým obedom a pivom.

Prezliekli sme sa, trochu poumývali a presunuli sme sa železničnú stanicu. Čakal nás už len návrat domov.

Celkovo sme za 4 dni prešli 318 km a nastúpali viac ako 5700 m.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/R65xuh7Thk2neRfH6