Februárová skialpová expedícia v NP Gesause

Vo februári sme si všetci stáli členovia KLT Zeleneč - Dušan, Peter a Martin - našli vhodný termín a Dušan ako predseda vybral cieľ - Národný park Gesäuse. Peter vybavil výborné ubytovanie v penzióne Ödsteinblick v Johnsbachu. Skontrovali sme lavínovú situáciu a vybrali sme si bezpečné ciele. Vyšli skoro na všetky plánované vrcholy a dokonca sme mali šťastie a pozjadili sme v prvotriednom prašane.

Vo štvrtok sme sa najprv presunuli do Johnsbachu, rýchlo sme sa ubytovali v nocľahárni, kde sme nakoniec boli celú dobu sami. Na túru sme nemali veľa času, tak logickým cieľom bol veľmi hojne navštevovaný vrchol Gscheideggkogel (1788 m). Sem sa chodí aj v čase vyššieho lavínového nebezpečenstva. Vybrali sme sa pešo a museli sme prejsť viac ako 3 km po ceste. Martin to nevzdával a kde sa dalo, šliapal po okraji cesty a po lúkach. Konečne sme dorazili na parkovisko pri Ebner Alme, odkiaľ sa vyráža na väčšinu túr na východ a juh od Johnsbachu. Šliapali sme po lesných cestách, ale najprv sme prešli roklinou Ebnerklamm, kde sú dva vysekané minitunely. Bolo tam veľa cencúľov a jeden obrovský spadnutý na ceste. Na začiatku poľany Neuburgalm sme zatočili doprava a sledovali šípky na Gscheideggkogel. Pod vrcholom sme opustili cestu a lesom sme vyšli na vrchol Gscheideggkogel (1788 m). Je to pekný výhľadový vrchol, odkiaľ je vidno všetky dominanty Gesäuse - Hochtor, Lugauer, Ödstein, Leobner a ďalšie. Občerstvili sme sa a vrhli sme sa na zjazd v prašane. Les bol plný prachového snehu. Po lesnej ceste sme fičali dolu až na parkovisko a samozrejme ešte 3 km po ceste. Celkom nám stačilo, veď sme prešli skoro 18 km a nastúpali skoro 1000 m. Dali sme si výbornú večeru, pivko a šup do sauny. Sauna bola pod našim lágrom a boli sme tam vždy celkom sami. Takže luxus.

V piatok predpoveď sľubovala celodenné sneženie a tak aj bolo. Pôvodný plán bol vyjsť na Leobner, ale miestny lyžiar nás varoval, že pri zlej viditeľnosti to nemusí byť bezpečné. Tak sme sa vybrali opäť na Gscheideggkogel, ale inou cestou. Za samotou Gscheidegger sme sledovali šípky, ktoré sme niekde pri vstupe do rokliny Schafgraben stratili a omylom sme pokračovali ďalej roklinou. Bol to celkom boj, prebiť sa roklinou a stúpať strmými rúbaniskami a svahmi, ale nakoniec sme sa napojili na správnu výstupovú cestu. Stálo nás to veľa síl, ale vyšli sme na známy kopec Gscheideggkogel. Prvým zjazdom sme sa pustili východným smerom a prvé metre nestáli za nič kvôli nulovej viditeľnosti. Na úrovni lesa sa to výrazne zlepšilo a my sme si užívali neskutočný zjazd v hlbokom prašane. Zapáčilo sa nám to natoľko, že sme si vyšliapli ešte raz na hornú úroveň lesa a dali si to ešte raz. Zjazdili sme až na lesnú cestu, ktorou sme chceli obísť Gscheideggkogel a z bezmenného sedla sa spustiť na výstupovú trasu na Leobner. Aj keď sme na jednom mieste "zakufrovali", tak sme okolo salaša Schafbödenalm vyšli do sedla a opäť sme sa rochnili v prašana a lese. Bola aj zábava, keď Dušan padol do hlbokej jamy a nemohol nájsť paličku. Po chvíli rýľovania sme pokračovali až na salaš Grössingeralm, kde sme sa napojili na výstupovú trasu na Leobner. Potom nasledoval len zjazd lesnou cestou skoro až k autu. Už sme sa poučili a na túry sme sa vyvážali autom na parkovisko. Túra bola opäť výživná - 17 km a 1500 výsškových metrov. Nasledoval tradičný rituál - večera, pivko, sauna.

Na sobotu sme si nechali jednu z perličiek expedície - výstup na Lugauer. Lugauer je tiež nazývaný ako Štajerský Matterhorn a je neprehliadnuteľný. Čakala nás dlhá túra s riadnym prevýšením. Začali sme už klasicky - roklina Ebnerklamm, salaše na poľane Neuburgalm. Nasledoval výstup do sedla Hűpflinger Hals (1703 m). Po krátkom zjazde sme museli stúpať pod Lugauer a okolo salaša Haselkaralm sme sa dostali na úpätie pláne Lugauerplan. Je to široký, juhozápadný svah, ktorý bol už riadne rozjazdený a my sme boli poslední, ktorí stúpali na vrchol. Všetci už schádzali dolu. Bolo neskutočne teplo a výstup pláňou sa zdal nekonečný. Dostali sme sa pod hrebienok vedúci na vrchol, kde sme nechali lyže a s mačkami na nohách sme vyšli na vrchol Lugaueru (2206 m). Mali sme ho len pre seba a kochali sme sa ďalekými výhľadmi. Po hodnej chvíli sme zišli ku lyžiam a zlyžovali rozbitý svah, ktorý na slnku bol ešte odmäknutý, ale v dolnej časti, už v tieni, sme chytili kôru. Takto sme schádzali a stúpali celú cestu späť. Odmäknuté miesta v tieni sa premenili na kôru. Aj s pár pádmi, keď sa už prejavovala únava, sme bezpečne zišli dolu. Táto túra bola najdlhšia a s najvyšším prevýšením - 23 km a 2000 m.

Posledný deň expedície sme sa vybrali, pred odchodom domov, na tiež populárny kopec Blaseneck (1969 m). Od samoty Gscheidegger sme sa vybrali južným smerom a krátko odbočili doprava smer Blaseneck. Ľavá odbočka respektívne priamy smer viedol na Leobner. Zvážnicami sme prišli na salaš Breitenbergalm, odkiaľ sme už videli náš cieľ. Na Blaseneck smerovalo veľa ľudí. Bezpečne sme vyšli na vrchol, odkiaľ bolo vidno diaľnicu A9 v hlbokom údolí. Pri zjazde sme ešte niekde našli prašan a na zvážniciach sme potrénovali tricepsy, keďže bolo treba paličkovať.

Národný park Gesäuse nás vôbec nesklamal a určite sa sem ešte vrátime, pretože nám zostali ďalšie vrcholy ako Leobner, Festkogel, Lahnerleitenspitze. Expedícia bola veľmi výživná, prešli sme viac ako 70 km a nastúpali približne 5500 m.

Fotogaléria: https://photos.app.goo.gl/JGU8iuqDmJRor4zv5